Tom Kaulitz (16) na gitare hraje už 7 rokov a tak isto ako brat Bill bol vyučený hudbe od nevlastného otca.Dvojčatá
vsebe objavili spoločnú lásku k hudbe a vydali sa na svoju cestu.Vdesiatich rokoch začali pracovať na ich talente.Len 2 roky potom sastretli na koncerte v ich rodnom meste v Magdeburgu s basgitaristou Georgom Listingom (18) a s bubeníkom Gustavom Schäferom (17).Založili skupinu Tokio hotel a ihneď sa pustili do skladaní nových,lepších piesní.
Len pol roka potom,keď sa stretli hral TH v kluboch Magdeburgu."Boli sme skoro každý víkend na pódiu a získavali sme prvé skúsenosti ako skupina".Publikum bolo nadšené z ich show a netradičného výstupu.
Netrvalodlho aby na sebe upozornili "hudobný priemysel".Pred rokom začali THspolu s textármi a producentným tímom z Hamburgu viesť ich hudbu naprofesionálnu úroveň.
"Nemysleli sme si,že to pôjde tak rýchlo.V štúdiu sme sa cítili skvele a keď sa skončilo naše prvé vzrušenie,
začalisme tvrdo pracovať a každú voľnú minútu našich prázdnin sme strávili stímom v štúdii.V tom čase sme sa veľa naučili a ako skupina sme sa ešteviacej zblížili."
Keď vyšiel ich prvý album,novinári saspýtali Billa,že ako môže jeden 16 ročný chalan spievať "ži každúsekundu" (Leb die sekunde) keď ešte vôbec nič nezažil.Bill odpovedal:"Určitesom niečo zažil aj ja,dnešný mladý človek,beriem svet viacej pravdivo abez ilúzií.Tak to môžem vyjadriť v textoch piesní,ktoré niektorím ľuďomznejú dospelácky."
No a tu je ďalší článok o TH...možno tam už bude niečo aj z toho čo je tu napísané,no ale lepšie je viackrát ako ani raz.No nie?:-)
Vraj absolútna senzácia roku 2005 v Nemecku. Rocková teenagekapela Tokio Hotel najskôr osem týždňov okupovala singlovýrebríček s hitom Durch Den Monsun a potom aj albumovéhitparády s platňou Schrei (Krik). Obrovská hystéria jačiacichslečien sprevádza kapelu na každom kroku a záujem o nich stúpa najmä v Poľsku,ale i v Čechách a u nás na Slovensku. Poľský internet ponúka nespočetnémnožstvo strán o tejto formácii. U nás sa prvé informácie o kapele začínajú ibaobjavovať. Kto sú teda Tokio Hotel?
Kvartet pochádzajúci z Magdeburgu v Nemecku zadebutoval na domácej hudobnej scéne v lete 2005 s vyššie spomínaným singlom. Kapela sa tak stala zložením najmladšou hudobnouformáciou, ktorá sa dostala v Nemecku na vrchol hitparády. A sedí to. Pretoževekový priemer kapely je 16 a 3/4 roka k tomu. Bill Kaulitz a Tom Kaulitz sú šesťnásťročné dvojičky s veľkým hudobným nadaním. George Moritz Hagen je jediným dospelým členom formácie a má 18 rokov a navýzor najmladším (sladký benjamín – no nie je to úplne pravda) je 17 – ročný Gustav Klaus Wolfang (koľko svetových politických i umeleckých osobností sa spojilo v mene jedného človeka...:-D ).
Na sklonku minulého roku sa už kapela mohla pochváliť nemalým počtomprestížnych nemeckých hudobných cien (konkrétne štyri, čo je na nováčika naozajdosť). Za svoj najväčší úspech však aj tak považujú vydanie debutového albumu Schrei,ktorý sa v Nemecku objavil v novembri minulého roku.
O mesiac neskôr prekračuje popularita skupiny hranice rodného Nemecka. V susedných Čechách sa ich debutový hit stal druhým najpredávanejším singlom (vážne, v Čechách sa už opäť predávajú aj single), v Poľsku sa okamžite stali najžiadanejšou zahraničnou formáciou a postupne prerážajú i u nás. O pár týždňov by sa na trhu mala objaviť i anglická verzia tejto platne.
Prečo? Pretože debut formácie Tokio Hotel je kompletne naspievaný v nemčine. A ak už pre nič iné, tak na počiatku vďaka pomerne exotickej reči v hudbe zaujme.Tak ako pred pár rokmi vystreli TATU s ruštinou, dnes majú Tokio Hotel šancu zopakovať ich úspech i na základe výhody v reči.
Hudobne sú však Tokio Hotel diametrálne odlišní o vyššie spomínaných dievčatiek. Štvorica "mladučkých" Nemcov totiž prišla s poriadne dravou muzikou.Robo Mikla by sa divil ako vyzerá nemecký punk – rock a ako vedia tieto maléjašterice spievať (a ešte ako?:-D) . Je to veľké prekvapenie. Okrem toho, že pesničky sú primerané dravé i spotrebiteľsky dostatočne hravé (rozumej komerčné), sú i originálne a nenudia. Ak by som mala bližšie špecifikovať čo robia Tokio Hotel,tak je to taká zmes Nina Hagen – Gianna Nannini (spevácky prejav) a hudobne je to na jednej strane poriadne hlučné a dravé, no zároveň muzikantsky tak zvládnuté, aby to bolo hrateľné v rádiách. Veeeeľmi dobrý melodický rock. Nájdu sa však aj skladby, kde jednoznačne počuť školu kapely Nirvana. A napriek tomu, že som kapelu spevácky prirovnala k dvom ženám (tu však ide skôr o hlasové schopnosti), celková tvorba má navyše poriadne chlapské „gule“.
Ani texty nie sú na zahodenie (pch,že nie sú na zahodenie???!!!) . Žiadne vyvrheľstvo, žiadna tragédia. Pesničky o láske v každej podobe – šťastnej i nešťastnej, aktuálnej i minulej. Ďalšie prekvapenie.
Schrei, hoci som tomu na počiatku príliš neverila, je v konečnom dôsledku veľmi vyzretý album, plný kvalitnej rockovej muziky s výborným spevom a dokonale zvládnutými vokálmi. Absolútne zvládnuté po každej stránke. Obrovské prekvapenie.
Na nosiči okrem dvanástich pesničiek poslucháč objaví i videoklip a tiež odkazyna internetovú stranu. Štýl, akým je spracovaný booklet, pôsobí skôr odstrašujúco najmä na konzumného spotrebiteľa komerčnej muziky, no je to iba planý poplach. Tento album nielenže nevystraší, ale ani neurazí a veľmi príjemne prekvapí.
Kvartet pochádzajúci z Magdeburgu v Nemecku zadebutoval na domácej hudobnej scéne v lete 2005 s vyššie spomínaným singlom. Kapela sa tak stala zložením najmladšou hudobnouformáciou, ktorá sa dostala v Nemecku na vrchol hitparády. A sedí to. Pretoževekový priemer kapely je 16 a 3/4 roka k tomu. Bill Kaulitz a Tom Kaulitz sú šesťnásťročné dvojičky s veľkým hudobným nadaním. George Moritz Hagen je jediným dospelým členom formácie a má 18 rokov a navýzor najmladším (sladký benjamín – no nie je to úplne pravda) je 17 – ročný Gustav Klaus Wolfang (koľko svetových politických i umeleckých osobností sa spojilo v mene jedného človeka...:-D ).
Na sklonku minulého roku sa už kapela mohla pochváliť nemalým počtomprestížnych nemeckých hudobných cien (konkrétne štyri, čo je na nováčika naozajdosť). Za svoj najväčší úspech však aj tak považujú vydanie debutového albumu Schrei,ktorý sa v Nemecku objavil v novembri minulého roku.
O mesiac neskôr prekračuje popularita skupiny hranice rodného Nemecka. V susedných Čechách sa ich debutový hit stal druhým najpredávanejším singlom (vážne, v Čechách sa už opäť predávajú aj single), v Poľsku sa okamžite stali najžiadanejšou zahraničnou formáciou a postupne prerážajú i u nás. O pár týždňov by sa na trhu mala objaviť i anglická verzia tejto platne.
Prečo? Pretože debut formácie Tokio Hotel je kompletne naspievaný v nemčine. A ak už pre nič iné, tak na počiatku vďaka pomerne exotickej reči v hudbe zaujme.Tak ako pred pár rokmi vystreli TATU s ruštinou, dnes majú Tokio Hotel šancu zopakovať ich úspech i na základe výhody v reči.
Hudobne sú však Tokio Hotel diametrálne odlišní o vyššie spomínaných dievčatiek. Štvorica "mladučkých" Nemcov totiž prišla s poriadne dravou muzikou.Robo Mikla by sa divil ako vyzerá nemecký punk – rock a ako vedia tieto maléjašterice spievať (a ešte ako?:-D) . Je to veľké prekvapenie. Okrem toho, že pesničky sú primerané dravé i spotrebiteľsky dostatočne hravé (rozumej komerčné), sú i originálne a nenudia. Ak by som mala bližšie špecifikovať čo robia Tokio Hotel,tak je to taká zmes Nina Hagen – Gianna Nannini (spevácky prejav) a hudobne je to na jednej strane poriadne hlučné a dravé, no zároveň muzikantsky tak zvládnuté, aby to bolo hrateľné v rádiách. Veeeeľmi dobrý melodický rock. Nájdu sa však aj skladby, kde jednoznačne počuť školu kapely Nirvana. A napriek tomu, že som kapelu spevácky prirovnala k dvom ženám (tu však ide skôr o hlasové schopnosti), celková tvorba má navyše poriadne chlapské „gule“.
Ani texty nie sú na zahodenie (pch,že nie sú na zahodenie???!!!) . Žiadne vyvrheľstvo, žiadna tragédia. Pesničky o láske v každej podobe – šťastnej i nešťastnej, aktuálnej i minulej. Ďalšie prekvapenie.
Schrei, hoci som tomu na počiatku príliš neverila, je v konečnom dôsledku veľmi vyzretý album, plný kvalitnej rockovej muziky s výborným spevom a dokonale zvládnutými vokálmi. Absolútne zvládnuté po každej stránke. Obrovské prekvapenie.
Na nosiči okrem dvanástich pesničiek poslucháč objaví i videoklip a tiež odkazyna internetovú stranu. Štýl, akým je spracovaný booklet, pôsobí skôr odstrašujúco najmä na konzumného spotrebiteľa komerčnej muziky, no je to iba planý poplach. Tento album nielenže nevystraší, ale ani neurazí a veľmi príjemne prekvapí.
Komentáre